Prečo idú sestry pred ústavný súd

Autor: Mária Lévyová | 2.10.2012 o 22:38 | (upravené 2.10.2012 o 22:44) Karma článku: 16,97 | Prečítané:  1916x

Zdravotné sestry budú znova nahlas hovoriť o svojich problémoch. Zámerne nehovorím o proteste, pretože tentoraz sa stretneme pred ústavným súdom. Kedy? V stredu 10. októbra o 15.00 na Hlavnej ulici v Košiciach pred sídlom tejto inštitúcie. Tentoraz nebudeme v čiernom, ale v bielom. Sestry potrebujú nádej a biela ju vyjadruje najlepšie.  

Bola to dlhá cesta, ktorá nás priviedla pred ústavný súd. Dnes už ani nedovidíme na jej začiatok. Čo je však najhoršie, aj jej koniec je v nedohľadne. Nie je to však vina sestier alebo ich stavovskej komory. Nečakáme so založenými rukami.

Pod heslom „Keď sa my nepostaráme o seba, kto sa postará o vás" sme zorganizovali petíciu za riešenie požiadaviek nielen sestier, ale aj mnohých občanov. Žiadali sme prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a starostlivosti o ženu a matku. Naším cieľom bolo vyzbierať za dva mesiace prinajmenšom 100-tisíc podpisov. Napokon ich bolo štvrť milióna. Ľudia chceli, aby sa našimi požiadavkami, ktoré kompetentní neriešili 20 rokov, konečne zaoberal parlament.

Kto má skúsenosti so zberom podpisov, určite vie, aké je to zložité. Málokto však vie, že plénum NR SR sa zaoberá iba petíciou podpísanou viac ako 100-tisíc občanmi, pričom v súlade s rokovacím poriadkom ju zoberie len na vedomie. Nám sa však podarilo dosiahnuť, že k našej petícii prijala uznesenie vláda a následne 144 hlasmi poslancov aj parlament. Sestry, ktoré sú v najužšom styku s pacientmi, sa chvíľu tešili, že v tomto štáte funguje demokracia a že po dvoch desaťročiach bude konečne niekto venovať pozornosť ich oprávneným záujmom.

Po dlhých a únavných rokovaniach s predsedníčkou vlády, v parlamente, na ministerstve zdravotníctva a práce, napádaní zo strany silných lobistických skupín v rezorte, sme sa teda dočkali schválenia zákona o platoch sestier.

Potom však prišiel podnet lekárskej komory na generálnu prokuratúru, ktorý považujeme za prejav stavovského egoizmu časti lekárskej obce. Neverili sme, že generálna prokuratúra sa ním bude zaoberať. Veď aj lekári majú vlastný zákon a nikdy sme ich nenapádali, ani sme im nezazlievali výšku miezd. Keď za ne bojovali, podávali hromadné výpovede a my sme ich chápali. Sestry urobili maximum, aby to nepocítili pacienti. Ich životy neboli ohrozené aj vďaka obetavosti sestier.

Prišli aj ďalšie podrazy. Niektorí zamestnávatelia začali cielene obchádzať zákon o platoch sestier. Sestrám delili úväzky, preraďovali ich na pozície asistentiek, opatrovateliek a administratívnych pracovníčok. Obchádzali zákon za cenu degradácie, ponižovania a zastrašovania sestier. Mnohé rezignovali a odišli pracovať do zahraničia.

Prišla druhá vlna rokovaní. Verili sme, že v demokratickom štáte je takéto bezprávie neprípustné. Veď takto by sa dal obísť každý zákon o výkone povolania vo verejnom záujme. Oslovili sme premiéra, kompetentných ministrov, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, zdravotnícky výbor parlamentu, inšpektoráty práce, vyššie územné celky, ombudsmanku. Nedočkali sme sa žiadnych riešení. Odporučenia, aby sme sa obrátili na súd, sú bezcenné. Súdne konania trvajú roky. My však musíme poskytovať zdravotnú starostlivosť 24 hodín denne, tá odklad neznesie.

A potom prišiel ďalší úder. Generálna prokuratúra si osvojila podnet lekárskej komory a podala proti zákonu o platoch sestier sťažnosť na ústavný súd. Okrem iného uviedla, že v rezorte zdravotníctva nie je dostatok zdrojov na krytie nášho zákona. Ak budú chýbať zdroje na mzdy v iných rezortoch, bude prokuratúra postupovať rovnako? Odkedy je ústavný súd oprávnený posudzovať finančné krytie akéhokoľvek zákona?

Ústavný súd konal asi najrýchlejšie v celej svojej histórii. Náš zákon pozastavil v priebehu 16 dní. Z rozhodnutia nám nie je jasné, aké ústavné a občianske práva boli porušené. Koho náš zákon diskriminoval a ohrozil? Veď jedna kategória zdravotníkov mzdy zákonom stanovené už má. Prijatím nášho zákona boli „ošetrené" druhej tretiny zdravotníkov. Neustále sme poukazovali a poukazujeme na potrebu prijatia tretieho zákona, ktorý by garantoval mzdy aj ďalšiemu zdravotníckemu personálu.

Podľa ministerky zdravotníctva je potrebná dohoda, ktorá by uspokojila všetky profesie a zároveň nevytvárala neprimerané tlaky na štátny rozpočet. Z jej vyjadrenia jasne vyplýva, že sestry a zdravotníci veľa šancí na zlepšenie odmeňovania nemajú. Nespochybňujeme požiadavky lekárov. Len sa pýtame, prečo je pre pani ministerku a vládu záväzné memorandum, ktoré podpísalo 4600 lekárov, a uznesenia vlády, ktoré vzišli z vôle 243-tisíc občanov, už nie...

Chceme sa starať o pacientov doma, na Slovensku. Majú rovnaké právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť ako Rakúšania, Nemci či Angličania. Nechceme odchádzať od našich rodín a detí, ktoré sú často ukrátené o sviatky či večerné rozprávky. Nielenže si nás naše deti neužijú, nevieme im z našich miezd ani zaplatiť náklady na štúdium. Denne zachraňujeme životy a zdravie. Máme právo žiť, nie živoriť.

Preto ideme pokojne hovoriť o našich problémoch pred ústavný súd. V bielom a s nádejou. Chceme, aby boli rešpektované naše občianske práva a aby ústavný súd rozhodol o našom osude rýchlo - do konca roka. Veríme, že pred ústavný súd prídu okrem sestier aj naši príbuzní, známi, pacienti a všetci tí, ktorí chápu, že teraz sa nerozhoduje len o nás, ale o tom, aké bude slovenské zdravotníctvo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?